„Ja som svetlo sveta.“ (Ján 8,12)
„Si krásnejší nad všetkých synov človeka.“ (Žalm 45,3)
Ak mám opísať Toho, ktorý mi svieti ako maják v „mori“ ostatných, musím sa vrátiť v myšlienkach naspäť, keď som ešte nemal svetlo pre život a v istom zmysle som ho ani nepotreboval.
Samozrejme, mal som a mám dobrých rodičov, súrodencov, priateľov i kolegov v práci. V mojej blízkosti boli ľudia, od ktorých som sa veľa naučil, ktorí mi pomohli, a stále sú súčasťou môjho ži vota. Nadovšetko moja drahá manželka, a deti, moja rodina. Tých všetkých by som mohol označiť ako majáky, ktoré mi svietia v „mori“ ostatných, vyzdvihnúť ich vlastnosti, charakter, opísať dobré a snáď i zlé skutočnosti s tým súvisiace, ale keď mám písať o „jednom majáku“, tak to je len môj Spasiteľ – Pán Ježiš Kristus.
Odkedy začal svietiť aj pre mňa? Bolo to pred trinástimi rokmi. Žil som ako väčšina mladých ľudí, ktorí nachádzajú uspokojenie v podstate vo všetkom, čo je okolo nich. Nachádzajú a zase hľadajú. Všeličo prišlo aj odišlo. A ja som začal vnímať, že potrebujem niečo, alebo niekoho, kto mi zostane. Ale najmä vo vnútri, v srdci, som videl prázdnotu a ešte dve skutočnosti, o ktorých sa ani netreba veľmi presviedčať – hriech a smrť. Trápilo ma to a chcel som to vyriešiť čo najskôr, kým som mladý, nie potom v starobe. Navonok to, samozrejme, tak nevyzeralo, človek sa dá „prehlušiť“ všeličím a ľahko. Ale vo vnútri a keď som bol sám, prahol som po odpovedi. Pýtal som sa priateľov, čítal veľa kníh, publikácií, aj takých, ktoré sa nedali kúpiť v obchode. Stále nič. Až prišiel deň, keď som dostal do ruky „knihu kníh“ – Bibliu. Odvtedy to začalo. Zistil som, že existujú odpovede na moje otázky – čo mám robiť so svojimi hriech mi a čo bude potom, keď zomriem. A pod statné bolo, že začalo svietiť svetlo, že som začal vidieť svoj maják.
Pána Ježiša Krista opisujú tí, ktorí ho nevideli, aj tí, ktorí s ním chodili počas jeho života na Zemi. Niektorí prorokovali, čo bude robiť, keď príde, iní, čo robil, keď tu bol alebo bude robiť v budúcnosti. Jeho fyzickú podobu nemáme opísanú, ale na jednom mieste v Biblii čítame: „Videli sme ho, ale nebolo na ňom vidieť nič zvláštneho.“ V podstate celá Biblia je popretkávaná jeho osobou od knihy Genezis až po Zjavenie Jána. Pisatelia ho opisovali svojím osobitým spôsobom, pritom žili v rôznych dobách a pomeroch. Medzi jednotlivými knihami sú mnohoročné rozdiely a predsa jednotlivé výpovede do seba zapadajú a dopĺňajú sa. Prečo? Pretože Pán Ježiš Kristus je jedi nečný! A to vo všetkom.
Je spravodlivý. Miluje spravodlivosť a nenávidí neprávosť – a tak aj koná. Mnohokrát ho chceli prichytiť pri zlom skutku alebo lži. Nastražili falošných ľudí a mnohé otázky, on však nikdy neklesol, či v slove, alebo skutku. Pri jednej prí ležitosti povedal: „Kto z vás ma obviní z nejakého hriechu?“ Ale to nepovedal tak, ako my, keď sa vyzdvihujeme. On sa nepotrebuje chváliť. A keď sa niektorí tvárili ako spravodliví a doviedli k nemu cudzoložnicu s úmyslom ukameňovať ju, odpovedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Všetci odišli, lebo svedomie ich obviňovalo.
Je napísané, že je uložené ľuďom raz zomrieť a potom bude súd. On je od Boha určený sudca, pretože je spravodlivý a nekriví súd.
Je svätý, čistý vo svojich myšlien kach. Z jeho srdca vychádzajú iné myšlienky, úplne odlišné od ľudských. Čo všetko vymyslí ľudské srdce?! Ale on sa napriek tomu neštítil ľudí, nepo hŕdal nimi a neznevažoval ich. Žil s nimi a neoddeľoval sa od nich, ako to robia niektorí s úmyslom „posvätiť sa“.
Je slávny, obdivuhodný. V prvom rade preto, že je Boh a Stvoriteľ všet kého. Veď nebesia i Zem hovoria o jeho sláve. Vo stvorení je vidieť jeho moc i po riadok. Toto môže spoznať každý človek, keď pozoruje prírodu vôkol seba.
A teraz sedí na Božom tróne a ako Pánovi všetkého sú mu podriadení anjeli, vrchnosti a moci.
Je pokorný. Dokonca je nazvaný Baránok Boží. Kto z panovníkov a mocných tohto sveta sa ponižuje? Kto si nechá protirečiť, zlorečiť a neodpovie na to, neodplatí? Kto sa nechá zradiť, bez príčiny dobrovoľne zatknúť, odviesť ako lotor, neodpovedať na falošné svedectvá, biť po tvári? Kto nevyužije náklonnosť sudcu, keď ho chce prepustiť? Kto sa nechá zbičovať? Kto si nechá nasadiť tŕňovú korunu a nechá sa zosmiešniť ako kráľ? Kto sa nechá vystaviť na posmech tisíckam ľudí a ako zločinec ukrižovať? A to všetko – bez viny! Z kríža povedal: „Odpusť im Otče, lebo nevedia, čo robia.“
Je ľútostivý, milosrdný, zhovievajú ci a odpúšťajúci. On jediný mal právo súdiť svet, ale neurobil to. Hladných nasýtil, biednym pomohol, slepým vrátil zrak, uzdravil chromých, malomocných, nehybných po porážke, vzkriesil mŕtvych a kajúcnym odpúšťal hriechy. To nemôže urobiť nikto, iba Boh.
On prišiel preto, aby oslobodil človeka od hriechov a dal mu šťastnú budúcnosť. Tým, že vydal sám seba na smrť, zomrel, ale i vstal z mŕtvych, dal všetkým, ktorí veria v neho, istotu, že neprídu na súd, že už je všetko zaplatené. A tak každý, kto vie, že je hriešny, kto potrebuje Spasiteľa, odpustenie svojich hriechov, kto sa potre buje zbaviť strachu zo smrti a v pokání vyliať svoje srdce Bohu, nachádza Pána Ježiša Krista.
Aj ja som našiel svojho Spasiteľa Pána Ježiša v pokání a vierou Bohu. Keď som Ho prosil o odpustenie hriechov, videl ma a počul moje volanie.