Keď žil Pán Ježiš Kristus na našej zemi, prichádzali k Nemu mnohí ľudia. Niektorí zo zvedavosti, iní počuli o Jeho zázrakoch a taktiež chceli byť uzdravení, ďalší v Ňom hľadali vodcu, ktorý by ich vyslobodil z rúk Rimanov.
V Evanjeliu podľa Marka, 10. kapitole, verši 17 čítame o istom mužovi, ktorý prišiel k Pánovi Ježišovi s nasledujúcou otázkou: „Dobrý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?“ Tento muž bol mladý a veľmi bohatý. Zdá sa, že mal všetko, čo si človek na svete môže žiadať. Predsa však cítil, že mu niečo chýba. Uvedomoval si, že majetok, ktorý má, je len pre život tu na Zemi a nič z toho si nevezme do hrobu. Preto túžil po večnom živote – a v Pánovi Ježišovi videl učiteľa, ktorý mu môže vysvetliť, ako tento večný život získať.
Odpoveď Pána Ježiša bola veľmi zvláštna: „A Ježiš mu povedal: Prečo ma zovieš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, neolúpiš nikoho, cti svojho otca i svoju mať!“
Prečo takáto odpoveď? V inej časti evanjelií sa dočítame, že Pán Ježiš sám o sebe povedal, že je Cesta, Pravda i ŽIVOT. Iste ako večný Boh, ktorým bol a je, mal na mysli život večný. Prečo teda tomuto mládencovi odpovedá tak zvláštne a nepoukázal hneď sám na seba? Mohol povedať: „Veď ja som večný život, uver vo mňa a tento život získaš.“
Pán Ježiš však videl do srdca tohto muža. Videl (a môžeme to vidieť aj my, podľa oslovenia, s ktorým tento muž prichádza), že mládenec ho považuje iba za „dobrého učiteľa“. On mu však chcel ukázať niečo iné, chcel mu zjaviť skutočnú pravdu o sebe. Čítajme ďalej.
„A on mu povedal: Učiteľu, to všetko som zachoval od svojej mladosti.“
Zdá sa, že tento mládenec, okrem toho, že bol bohatý, bol aj veľmi spravodlivý. Ak naozaj mohol s čistým svedomím povedať, že dodržal všetky Božie prikázania, aký lepší „kandidát“ pre nebo existuje? Tu ale prichádza slovo z úst Pána Ježiša: „Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríž, poď a nasleduj ma!“ Môžeme vidieť, že aj človeku, ktorý sa podľa vlastných slov vyhýba všetkému zlému, niečo chýba. Hoci nás ľudí iste zaujme najmä prvá časť odpovede Pána Ježiša, všimnime si ju pozorne celú. Nielen, že mal mládenec predať svoj majetok a rozdať ho chudobným. Ani to by nebolo dosť. Pán Ježiš ho vyzýva, aby ho nasledoval. Žiaľ, reakcia tohto mladého muža bola, že sa zarmútil a odišiel smutný, pretože mal mnoho majetku.
Tento príbeh z Božieho slova nám ukazuje závažnú pravdu: Samotné učenie Pána Ježiša Krista nikoho neprivedie do neba. Ježiš nebol len jeden z mnohých učiteľov, nebol „duchovný guru“ ani „sociálny reformátor“. Posolstvo, ktoré priniesol na Zem, nespočívalo v tom, že ľudia sa majú k sebe správať láskavo a myslieť na druhých. To všetko by bolo málo, ak ho nenasledujeme ako svojho Vodcu a Pána. Ale ako, v dnešnej dobe, keď už nie je fyzicky prítomný medzi nami? Božie slovo nám dáva odpoveď: vierou! Apoštol Ján vo svojom evanjeliu píše: „Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“
Ako teda človek môže získať večný život? Nie tým, že bude činiť dobré skutky a vystríhať sa zlého. Nie tým, že sa oboznámi s učením Ježiša Krista. Ale iba vtedy, ak „je vo viere poslušný Synovi“ – to znamená, že ho vierou prijal ako svojho Spasiteľa a Pána a vo svojom živote ho každodenne nasleduje.
Preto aj ku Tebe, milý čitateľ, znie otázka: Je pre Teba Pán Ježiš iba akýmsi učiteľom, alebo túžiš nasledovať ho vierou a tak získať večný život?