Z našej histórie

V priebehu dejín sa znova a znova rozvíjali hnutia, opierajúce sa o Božie Slovo a upínajúce sa vierou k Božej milosti, ktorá bola zjavená v Pánovi Ježišovi Kristovi. Jedným z výhonkov prebudeneckých hnutí devätnásteho storočia sú aj bratské zhromaždenia, túžiace pokračovať v praxi novozákonnej cirkvi.

Okolo roku 1826 prežívalo Anglicko veľké duchovné prebudenie. Nezávisle od seba vznikali skupinky úprimných ľudí, ktorí čítali Písmo a znovu objavovali pravdy nielen o osobnom prijatí Pána Ježiša k záchrane, ale aj o zásadách života a usporiadaní Cirkvi. Mimo svojej príslušnosti k existujúcim náboženským formáciám sa schádzali k jednoduchým pobožnostiam – čítaniu a premýšľaniu nad Písmom, k modlitbám vlastnými slovami a ku sláveniu pamiatky Pánovej bez akýchkoľvek obradov. Nemali v úmysle založiť novú „cirkev“, nekonali úkony ako krsty, pohreby a podobne, ale neboli spokojní s formálnosťou, obradnosťou a túžili po návrate k prostej prvokresťanskej praxi – až boli zo svojich pôvodných spoločenstiev vylúčení, alebo prinútení odísť. Schádzali sa potom v domácnostiach alebo prenajatých miestnostiach s vnútorným uistením, že Pán je uprostred nich, objavili jednotu Kristovho tela v spoločenstve kresťanského bratstva bez ordinovaných duchovných či iných hodnostárov a nazývali sa jednoducho iba „bratia a sestry“.

Podobne sa dialo aj v iných krajinách (Taliansko, Nemecko, Rusko…).

Na začiatku dvadsiateho storočia prichádza na Slovensko aj s manželkou brat Frederik Butcher. S ním (a tým aj s bratskými zhromaždeniami) sa tu onedlho zoznámil a ďalej úzko spolupracoval aj brat Michal Sadloň (ktorý už skôr prijal evanjelium pôsobením sestier Royových a bol kolportérom biblickej spoločnosti). Priamym či nepriamym pôsobením brata Sadloňa vznikla väčšina bratských zborov na Slovensku – prvé takéto skupiny a zhromaždenia v Bratislave, Čataji, Modre, Pezinku, neskôr aj v Trenčíne, Púchove, Martine a v ďalších mestách a obciach.

Začiatky a prvotný rozvoj bratských zborov na Hornej Nitre je spojený najmä s obrátením, svedectvom a priekopníckou prácou manželov Gabriela a Heleny Zániovcov, ktorí evanjelium prijali taktiež od brata Sadloňa. Na základe ich činnosti vznikol bratský zbor v Handlovej (v 20. rokoch 20. storočia), do ktorého dochádzali aj veriaci zo širšieho okolia. Pána Ježiša tu prijal aj brat Krajč, ktorý bol riaditeľom nemocnice v Handlovej. Spolu s ostatnými bratmi a sestrami handlovského zboru sa dlhé roky modlil za svoje rodisko – Prievidzu, aby aj tu vznikol zbor bratských veriacich. Uplynulo však polstoročie, kým ich modlitba bola vypočutá.

V roku 1949 sa do Handlovej presťahoval brat Ladislav Szorád, ktorý sa obrátil ako osemnásťročný v Semer-Potoku (medzi Šahami a Levicami). Zúčastňoval sa tu na živote a službe bratského zboru. Pán si ho neskôr použil ako nástroj na utvorenie bratského zboru v Prievidzi.

Mesto Prievidza sa v povojnových desaťročiach stalo priemyselným strediskom Hornej Nitry. Za prácou sa sem prisťahovalo viacero bratských veriacich, ktorí túžili mať samostatné zhromaždenie. Tieto roky boli dobou ateizácie života a komunistická vrchnosť sa usilovala z Prievidze urobiť prvé ateistické mesto v Československu. Napriek týmto zdanlivo nevhodným podmienkam Pán Boh vypočul modlitby veriacich a v roku 1983 došlo k úradnému povoleniu činnosti novovzniknutého Kresťanského zboru v Prievidzi, v ktorom sa vtedy schádzalo dvanásť veriacich.

V nasledujúcich rokoch zbor duchovne i početne rýchlo rástol. V súčasnosti sa v ňom k pravidelným zhromaždeniam schádza približne päťdesiat bratov a sestier.

Tí bratia a sestry, ktorí žili pred nami – na ktorých máme spomínať, nám zanechali vzácny odkaz. Nie je to nejaký súbor pokynov či pravidiel a poučiek. Viedli nás k tomu, čo aj sami robili: k úprimnému a dôslednému zaoberaniu sa Božím slovom a k poslušnému životu viery. A práve tento cieľ máme i my nasledovať.

„Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili slovo Božie, a pozorujúc, aký bol ich východ, to jest koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.“
List Židom 13, 7

Zdroj: Cestou života 94, Cestou pravdy a lásky (A-ALEF, Ostrava)